Júlske Alpy Slovinsko 6okm preteky
Julian Alps Trail run 2021
Sky trail 58km 3130+ (Preteky v Slovinsku) - dovolenkový mód
Na začiatok v skratke zhrniem udalosti, aby ste pochopili, v akom rozpoložení som trávila dni v zahraničí. :D Ak nie, dajte si bod 25.09.2021. :D
13.09.2021 mal Pištík narodeniny, pár darčekov a šup do nočnej.
14.09.2021 som prežila čelnú zrážku s ďalším cyklistom v centre mesta bez vážnejšej ujmy na zdraví.
15.09.2021 po ďalšej nočnej lezenie v Tatrách, cesta cez Knihu V, nádherná línia..večer sme strávili na chate pri Zelenom plese spoločne s HZS, ktorí mali cvičenie.
16.09.2021 sme vyrazili aj s lezeckým matrošom cez Veľké Biele pleso, Kopské a Široké sedlo monkovou dolinou do Ždiaru. Čakala ma opäť ďalšia nočná a na Hoteli Magura sa konala záchranárska súťaž Rescue Lesnica, tak som chcela na chvíľočku pozrieť svojich kolegov. S Pištíkom sme si pri nich zložili ťažké batohy a vyklusali sme sa ešte do Strednice, ku jazierkam. Unáva bola značná. Pri ceste späť asi 850m od hotela mi zazvonil telefón. Vypadol človek na súťaž. To snáď nemyslíte vážne! Na rozhodnutie som mala 20 minút. OMG!? Po 18telefonátoch počas 10minút s oblastným záchranárom a ďalším vedením, nahradením nočnej, zháňaním uniformy a ostatných náležitostí sa to zvrhlo tak, že som sa aktívne zúčastnila celej súťaže. O 16:00 nám začal 6km beh. Na prebudenie som si dala studenú sprchu. Prvotne som si myslela, že dušu vypľujem na prvých 400metroch..ťažké nohy z predchádzajúcich dní bolo poriadne cítiť. Potom sa zapol akýsi automat a celkom to šlo. Skončila som prvá v ženskej kategórii a stále som nechápala, čoho všetkého je telo schopné. Nasledovali 2 súťažné úlohy o 00:20 a 00:40. Totálne odpálenie. Spánok od 01:40.
17.09.2021 - 18.09.2021 Budíček o 05:00 a šesť súťažných úloh pred nami. Čakal nás daždivý deň, simulovaná dopravná nehoda priamo v sedle Strednica v tom najhustejšom lejaku, vyslobodzovanie ranených a ich nosenie na rukách do bezpečia. V mokrých uniformách sme striedali interiér aj exteriér. Na poslednej úlohe som si ešte skočila záchranársky skok do bazéna. :D Ale také množstvo zážitkov, že dovidenia! Ani mozog mi to nebral a z neurónov bol ohňostroj. Bolo to skvostné, veľká vďaka patrí mojím kolegom pri úlohách aj organizátorom za celú akciu. V ten večer som šla domov vlakom, prišla som o polnoci taxíkom zo železničnej stanice. Aboslútna únava.
20.09.2021 V práci ma neskutočne začalo bolieť hrdlo. Nepomohli ani litre zázvorového čaju, medu, cesnaku a ani vitamín C i.v. ..
21.09.2021 Návšteva obvodného lekára, čaje, čaje, čaje, pol dňa v posteli. Erdomed, pľúca v ohni, nevládala som ani vykašľať hlieny. Fasa. Mokrá uniforma, striedanie teplôt, dážď urobili svoje. Bohužiaľ.
22.09.2021 balím sa so zmiešanými pocitmi. Míňam asi 8 balíkov vreckoviek.
23.09.2021 Odchod zo Slovenska autom smer Žirovnica 43A, Slovinsko - ubytovanie (inak luxusné, odporúčame všetkými 10timi!). Obed v IKEA reštaurácii v Bratislave, cesta cez Rakúsko - Wien, Graz, Kärnten a cez horské sedlá do Slovinska Tržič, Radovljica. Stíhame večeru, pizzu Capriciosa s ozajstnou a šťavnatou zeleninou v reštaurácii Ajdna. Prípitok? Theraflu.
24.09.2021 Prebúdzame sa do nádherného rána, slniečko ma šteklí lúčmi, robíme prvý nákup v potravinách Mercator. Hneď vedľa budovy majú AED, fantastické! Okolo poludnia vyrážame na prvé potulky. Míňame akúsi kaplnku s 2 potrubiami, 7cm slepúcha a hrebienkom sa dostávame do sedla, od neho traverzujeme k tyrkysovému, priezračnému jazierku - rekreačný park Završnica. Soplím a je mi biedne.. :D Už aj pri pohľade na vrchol Stola nado mnou. Vyberáme deku a čerpáme energiu na tráve. Ešte v krátkosti pokrúžime po okolí, obzrieme bar a lezeckú oblasť. Obedujeme Manu. Naspäť prechádzame cez Zavrh a kaplnku Sv. Lovrenc, skúšam chôdzu pozadu. :D Prichádzame na zelené pláne s výhľadom na Triglavský národný park, óóóoo. Na ubytko si cestu skrátime okolo hnedobieleho koníka, iskra prebehne. Cítim horúčavu, určite mám lesklé oči :D Tyčinka, čaj a hajde sa registrovať do Krajnskej Gory. Erik, spolubežec zo Slovenska a parťák do akcie už je na mieste. Dostávam štartovný balíček a čip, ešte si dokupujem funkčné tielko a arch max bežecký pás, v oboch sa neskôr famózne bežalo. Krátky pobyt pri jazierku Lake Jasna so zlatorožcom, čistý sen. :) Hádžem do seba opäť sáčky theraflu a čaje.
PRETEKY
25.09.2021 Slovinsko, Žirovnica, mini námestie. 06:50 - bežci v hlúčikoch, stretávame aj čechov, pár ľudí obdivuje moje roztrhané topánky. No a čo, však ešte držia. :D Potrasenie rúk, pozdravy a o 07:00 ŠTART!!! Nádych, výdych - bežíme. Celkom pokojne. Na schodoch pri kaplnke všetci pretekári svorne krokom za sebou. Príjemným singláčikom okolo jazierka do doliny a tiahlym stúpaním nahor. Tinčkova koča - otočka o 180°, na jednom strmom úseku slabo hlesnem pri hľadaní rovnováhy paličkou. Takmer som si zalietala. 😊
Prechádzame cez ohrádky a vychádzame z lesa v okolí Lovskej Koče nad Doslovskou planinou. Je tu žienka a horský záchranár, usmejeme sa na seba a zaželám im Have a nice day! Zasmejú sa.
Tie úseky sú akési dlhé. Však asi za tým kopčekom je občerstvovačka. Nie. Tak v hentom sedle. Nie. Kruci. Vypínam myšlienky a zapínam automat a pohľad do zeme. Strojové presuny cez lúky, cez les, cez lúky a les. A zase les. A ohrádky. A už niečo vidím, konečne. Dve autá, stan, záchranárov, organizátorov a jedlo nikde. Ešte naschvál sa obzriem za seba, či vážne to jedlo nie je niekde na strome. Stúpame po zvážnici. Na strome tabuľka - Koča na Golici - 30minút. WTF? Ó panenka Mária, nie! Jeden bežec za mnou to vzdáva a dáva si svoju pauzu s gélom. Mne by to nestačilo, behokráčam ďalej. Traverz, kopček, traverz. Už vídím nejaké lano v diaľke. Hurá, polievka sa blíži! Checheeee.. :P
Prichádzam s vyplazeným jazykom hore. Krutá realita mi dáva facku - asi 20 ľudí rozložených po lavičkách. Občerstvovačka síce je, ale tá istá ako tá prvá: banány, pomaranče, arašidy, chlieb s nutelou, klobása, syr, soľ, magnézium. A POLIEVKA nič?! 27km za mnou a som strašne hladná. Akýsi pán ma uprene sleduje s úškrnom, asi zbadal ten môj zhrozenonasratý výraz v tvári. V duchu si zanadávam, no mám chuť aj nahlas. Radšej preglgnem a prehodnotím situáciu. OK, sladké mi nejde, zoberiem chlieb s koliečkami klobásy a syrom. Žujem. Ešte jedenkrát. Žujem. Minúty plynú a cítim tých pár očí, ako ma tlačia vpred, že som tam akosi dlho. Sadnem si a žujem - pomaly, ako sa len dá. Vychutnávam si, ako si ma prezerajú,čo urobím. Je mi to vtipné. Naschvál nechávam prebehnúť pár báb a chlapov, nech si idú. :D Ja potrebujem momentálne hlavne prežiť. :D
Nakŕmená, ešte pár glgov z mojej fľaštičky zo šťavou z kyslých uhoriek - motor nabehne na vysoké otáčky. Fajnotka. Opätujem úškrn, pozdravím, nasadím slúchadlá a smerujem do stúpania s tanečkami, nech sa zasmejú. :D V 2/3 už kráčam opäť s vyplazeným jazykom. Na hrebienku zisťujem, že v camelbacku mám asi 200ml vody a v bombičkách asi po deci. Do kelu. Vodu si šetrím, ale nedá sa. V tráve zbadám vypadnuté tekuté magnézium, chvíľkové vzplanutie. Avšak zázraky sa nekonajú. Strašne technický kamenisto - trávnatý terén. Bežím s jazykom von, popritom mi kvapká z nosa, čistý výkvet. Som v pekných sračkách. Stretávam 2 turistov. Please, do you have a water? Hlesnem. Z môjho výzoru bolo asi zjavné, že idem na výpary, pretože obaja si okamžite dávali dole batoh. Jeden si všimne na mojom štartovnom čísle slovenský znak, nakoniec sú to česi. :) Dajú mi asi 150ml vody, ktorú šupnem naraz doseba. Keď vidím tú 2 litrovú fľašu, najradšej by som ju hegla do seba celú. Zaklamem neochotne, že mi stačí. Veľká vďaka, chalani. Voda zaúčinkuje na 400metrov a opäť som smädná. Neskutočné teplo, ktoré obľubujem, ale s vodou..obieham bežca, ktorý si spravil piknik na konári a vychutnáva si výhľady. Vyliezame cez sedlo a zbiehavame opäť do lesa. Dobehnem dve ženy. Majú iné čísla! Super, zablúdila som. Dobehnem ďalšieho a pýtam sa, či je to trasa Sky trail. Yes, it is sixty.
Na vrcholku pristane krásny, čierny spevavec (niečo ako u nás havran, ale tento vták tak krásne pípa :D ). Predbehnem jedného bežca a iba ironicky poznamenám: it is technical, yes? Obidvaja sa zasmejeme. Odpovedá: too much! A asi po minúte: VERY TOO MUCH! Vybuchnem od smiechu a zbiehavam konečne z kopca, zapína sa mi opäť pretekový mód. Biela suť a slnko mi praží do tváre. Sliznice suché.
Dostávam sa na krásné lúčnaté miestečka. Hruški vrh - Chata! Juchú!
Prichádzam víťazoslavne k nej a pýtam sa: Can i buy some water? Na terase sedí cca 7 ľudí, sklenené poháre na stole. Odpovedá mi jeden z nich lámavo: We just DRY! Ukazuje mi dole z kopca prstom - 45minute down.. No počkaj môj zlatý, a tie poháre si si doniesol v batohu? Are you sure? Yes..Hyeny ********! (pomyslím si a neskôr sa vykričím v lese)..opäť som nahnevaná..prečo si nemôžem kúpiť vodu, ani posraté pramene tu netečú!! Hádžem downhill dole kopcom, nech sa im čím skôr stratím z dohľadu. Obehnem asi 8 ľudí. Bojujem so smädom ešte asi 8km v prudkom a nekonečnom klesaní, s občasnými nadávkami. Na miesto občertvovacej stanice v Dovje prichádzam bez slov, iba kývnem. Pijem pohár vody, 2 poháre Coly. Jem čipsy, chlieb s nutelou (zachytím pohľad bežkyne, ktorá si ho dávala na 1 občerstvovačke a veľavravne sa uškrnieme na seba), pomaranče, čisté magnézium. Znova pijem, cítim sa ako ťava na púšti. :D Po 15 minútach už môžem ísť, oddať sa 10km cyklotrase. :D
Podbiehame cestu cez kanál a niektorých obehnem šuchotavým tempom. Veľa ľudí kráča, psychika na dne. :D Púšťam si hudbu, bude to utrpenie a neviem ako to pôjde. Zatiaľ celkom obstojne. Cyklisti sem a tam, občas psíčkari. Niekedy cez zuby, pohľady doľava, doprava, dohora. Ale väčšinou dole. Asfaltové utrpenie. 3x mám chuť prestať bežať a iba si to vykráčať. Ale asi by to nebol dobrý nápad, možno by som to už nerozbehla. Stale bežím a bežím prekvapene až na úplný záver. Vchádzam do smrekovcovej aleje. Cola a voda, 3 poháre za sebou. Chvalabohu. Posilnená bežím mestečkom na posledné stúpanie Strednji Vrh. Lesná cesta, tlieskanie usporiadateľov. Žena s chlapcom ukazujú smer les, doprava a nahor. NO, no, nooo. Nie. Chlapec mi ponúkne na tácke mentolový želírovaný zelený cukrík. Zdvihne mi náladu. S akýmsi stoickým kľudom a blaženým výrazom z chute cukríka a mentolového dychu stúpam strmo chodníčkami popri vodopáde. Obehnem pár bežcov i turistov. V zákrute je tabuľka s jedlom 5 minút vpravo a vľavo trojuholníkove značenie. Tak kade? Akurát vychádzajú dvaja ľudia z ferraty. It is a checkpoint? No, probably. Aha, tak im verím a odbočujem vľavo. Kľukaté chodníčky nás vyvedú na poslednú občerstvovačku.
Dávam si jablko s čipsami a soľou na predlaktí. Nadrapne ma. Už nefunguje ani Cola. Žalúdok je ako v práčke. Vypýtam si ešte chladivý gél na koleno, torzie v teréne mi spôsobili bolesti v určitých uhloch. Hádam už tých 6km mi vydrží. Pri jednej bežkyni podotknem, že je super, že už bežíme koncové kilometre. Ani nemukne. Aha, radšej sa vzdialim. Posledné kilometre sa mi idú akosi ľahko. Popri rieke lesným chodníčkom. Niekedy si myslím, že už to končí, ale znova sa ten chodník plazí. Až mi to príde ako umelé predlžovanie trasy, rrrrr... :D
Hurá, odbočka vľavo, cesta. Krajnska Gora. Navigátori na križovatkách usmerňujú a my plynulo prebiehame. Ešte jeden kanál, lesný porast, asfalt, parkovisko, škola..most..nahor po schodoch, naberám rýchlosť. Cítim, že sa blíži cieľ. Zákruta, námestie, ľudia sa mi na poslednú chvíľu uhýbajú a tlieskajú, kričia. Začínam sa usmievať, šprintujem, hudba sa zosilňuje. Vidím posledné zábradlia a nafuknutú cieľovú rovinku! Prebieham ňou a poskočím si!
Áno, som v cieli. Na krk dostávam finisherskú medailu s kozorožcom - mojím znamením. ❤ 4. žena, 10hodín26minút. 10 minút do tretieho miesta. Čo viac si priať? Ďakujem telu, že mi dovolilo absolvovať celú trasu. Predychávam, potrasenie rúk, úsmevy, šťastie. Slzy sa mi tisnú do očí, keď objímam Pištíka (bol sa v ten deň vyvetrať na Razore 2601m n.m.). S Erikom sa fotíme, spomíname na zážitky z trasy a vyťahujeme vlajku Slovak Ultra Trail Teamu. Erik skončil parádne na 2. mieste! Smejeme sa na topánkach. Dávam si krátky strečing, sprchu v umývadle, 3 jablkové soky, jasmínový čaj, jedlo..večer je chladno, ale ideme ešte na zmrzlinu - horká čokoláda, creamy, mango, borovnica..:P
Ďalšie dni som s drahým ešte navštívila Jazero Bled, vodopád Peričnik, Ferratu Hvadnik a Triglav 2864m n.m. na otočku s prespaním pod jeho severnou stenou v Aljaževom dome. Tisícky hviezd a tisícky zážitkov. A naša svadobná cesta po 5 rokoch. ❤❤❤
Dojmy? Na pár miestach som si zabudla dych aj tlkot srdca. Nádherné scenérie, okúzľujúce zákutia, majestátne hory, hlbočizné údolia, ostrý vápenec, oranžové vrcholky hôr osvetlené výchádzajúcim slnkom, ten pokoj všade navôkol..väčšina pocitov zostala tajomne v duši.
Človek neprežíval, ale skutočne žil okamihom. ❤
Túžba ostať a neodísť. ❤
ĎAKUJEME, Júlske Alpy! ❤
<3 I feel love, SLOVENIA <3 🏃
Lucia :)
Potesilo pocut slovencinu :^) Tiez sme z tych vyhladov nemohli, a asi sme tam neboli posledny krát, uchvatilo nas to. My sme boli taka kombo zlátanina CZ, SK, ESP a MX.
OdpovedaťOdstrániťPocas závodu si ale vyzerala zdravsie, nez ako to popisujes... Ale ano, obcerstvovacky sa zdali neskutocne daleko.
A klobuk dole vobec za finish pri pohlade na veci, ktore si zazila v dnoch predtym.