II. LEZENIE V TATRÁCH – KOSTOLÍK 2273 m.n.m.
A je to tu znova!
Cestou stretávame roztomilého a prítulného jazvečíka, pohladíme ho a kráčame ďalej. Ide sa vcelku ťažko, nenajedení a rozospatí stúpame dolinou, v prístrešku pri studničke sa kŕmime. Postupujeme priemerne, keďže na 5km je to 2:30 turistického času, teda strmák furt dohora. Po únavnom driapaní sa chodníčkom cez kosodrevinu v úplnej hmle naokolo, pri ktorých vidíme 20m od seba, sme pri Batizovskom plese. Pred ním som ešte mierne naštrbila osie hniezdo šliapnutím na balvan s dutejším otvorom. :D Našťastie žiadne bodnutia. Usadíme sa zas pri plese, aby sme čosi schrúmli a uvažujeme, či sa to vôbec oplatí. Hmla sa prevaľuje, chvíľami je vidno iba 10m, inokedy maximálne 30m. Prelietavajú vety typu: Ideme? Či nejdeme? To nie je dnes možné, vôbec sa to nedá uskutočniť, nereálne, je to vysoké riziko!, čo keby sme netrafili nástup? Či dokonca cestu späť, ak by sme sa predsa len vybrali.. verzus skúsime aspoň pod nástup? A možno to prejde, či? Tak skúsme pár metrov. A bude nejako.. :D Rozhodnutie: IDEME ĎALEJ! Horská záchranná služba v mysli ako úplne posledná možnosť pre prípad núdze :D :D Šliapeme neznačeným chodníkom po častých zemných lokroch, prechádzame okolo plesa a po malej chvíľke odbočujeme doprava smerom ku Batizovskej próbe. Hmla uháňajúca a hrajúca sa s dolinou a nesmrteľnými štítmi nás sprevádza celou cestou. Víri sa, predvádza svoje kúzla vo forme pretáčania, riasenia, vo tvorbe chumáčikov vodnej pary – je to nádherné a okúzľujúce divadlo. Vrcholky sa nám ukazujú niekedy celé, niekedy iba tie najvyššie partie, až sa niekedy ľakám, aké sú obrovské, vysoké, strmé.
Zrazu zbadám mužíkov. Áno!!! Žeby to bola trasa ku Kostolíku? Skúšame, odbáčame naľavo, je to nenápadná odbočka. Vyjdeme menší hang a zbadáme ho. Kostolík, je to jednoznačne on! Nad platňami sa na nás dívajú a pozorujú dva kamzíky. Po čase prichádzame pod nástup. Znovu žereme, sme stále hladní. :D Zvažujeme stále, či ideme liezť, alebo nejdeme. Hmla už odhaľuje Tatranské krásy, ale opätovne ich silno objíma vo svojom jemnom bielom závoji..Kostolík mizne a ukazuje sa, pričom sme priamo pod ním. Zbadáme dákych 3 lezcov, ktorých sme stretli ešte pri plese. Oproti zostupovkou z Gerlachu sa prediera húsenica 15 až 25 turistov- horolezcov. O niečo vľavo sú zas 2 horolezci. Zrazu počujeme výkrik: POZOR SKALY!!!! A len počujeme strašný lomoz, rachot do protiľahlej doliny. Bože, to musel byť riadny šuter!, pomyslela som si. Všetko OK, pohybujú sa ďalej. Dúfam, že tam nikto nebol. Zameriame sa na náš cieľ, že čo vlastne chceme. A tak sa rozhodneme pozorne si prehliadnuť kopček. Sprava to vyzerá ľahko, zľava celkom tiež, ale už zaujímavo. :D Tak ideme do toho. Odsúhlasené! Kladivko kleplo..
Prezúvame, nasukávame sa do sedákov a potrebného materiálu. Po chvíli niekto zakričí nejasným hlasom. Vychádza to práve z tej zostupovky. Honzo? Pozor? A až potom to znie jasne: POMÓÓÓÓÓC!! Čo?! Dočerta, nasadím dioptrické brejle a skúmavo pozorujem miesto, odkiaľ to mohlo znieť. Sú tam dvaja ľudia, už asi 10 minút. Sakra, zakričal to 4x, nezdá sa mi to. Lenže my sme od nich vzdialení dosť ďaleko. Pozrieme sa na seba. Niekto chytá frekvenciu našich vysielačiek, ale možno je to iba náhoda. V Tatrách sa to bežne stáva, že zrazu počujete čudesné útržky. Hľadím niekoľkokrát na to miesto, odkiaľ tak prosebne zakríkol ten človek. Dvojica ide znovu nahor a potom sa zas vracia nadol. Asi niekto nemá na to nervy, z toho, čo som počula, je to dosť ťažké pre toho, kto ešte nie je moc zvyknutý na exponovanosť, strmosť. Podľa toho sa dá asi odhadnúť, že daný človek bol v tiesni, a bál sa ísť dole. Mám trochu obavy, v myšlienkach mu držím palce, aby sa posmelil a šiel ďalej. Po dlhšom čase našťastie tam už nikto neostal. Tak dúfam, že sa im podarilo dostať sa do bezpečia.
Vyrážame. Sme pod nástupom. Pištík práve nalieza prvú dlžku..ja mám zas divný žalúdok, tak ho preplachujem.. :D žalúdočná nervozita z nepoznaného, tohto sa raz musím zbaviť..je to možné? :D Pištíkovi to krásne ide, komínom nahor a odbočka doprava..a zrazu idem robiť štand, môžeš zrušiť!! Ruším, doberá lano. Nečakane sa na mňa rútia 3 kamene: jeden mini, ten ide neviem kde – druhý šutrisko cca15x20cm preletí okolo mňa 1meter a pol – a tretí cca 8x5cm mi vpáli do stehna. Zjajčím, trochu zabolel, ale našťastie to nie je nič vážne. Hlásim: idem! Naliezam prvé metre, jeden úsek som si myslela, že pôjde ľahšie..aspoň to tak naoko vyzeralo..vchádzam do komína, milujem ich! Pre zaujímavosť lezieme tú istú cestu presne o deň skôr ako pred 89 rokmi Sokolowski s partiou. Leziem, ľavú nohu kamsi do..a idem ďalej, je tu obrovský vklínencový balvan a pod ním menší, ktorý duní. A naň sa mám postaviť. OMG! Najprv doľava, fuu, zlato ma ťahá doprava, to je hrôza, akoby vás rozpoľovali na lavičke, ktorá nemá rovnováhu a myká to s vami. Vyberám friendy, preliezam a prechádzam na trávnatejšie úseky so skalnatými výčnelkami. Už vidím svojho spolulezca..:) Čaká ma úzky komín, ktorý sa ešte zužuje..štand je šikmá platňa posadená šikmo nadol..och! :D Po dlhšej chvíli a výmene miest sa ocitám horko – ťažko na štande. No, divný pocit a poloha, ale super.. :D Pištík hneď ide nahor, a zrazu cez vysielačku počujem: Super, láska, už sme hore!! Fuu, tak tí traja, čo boli pred nami, no v inej ceste, sú tam asi stále. Leziem nahor, treba obísť také brucho z ľavej strany, z pravej strany šľuchta, predo mnou mini stupík..no úžasné. Vyberám friend, ktorý akosi nejde. Ocitám sa v blbej polohe a na blbom mieste, a ešte sa mi zasekol friend..po asi 4 min. ho vyberiem a valím. Maturujem, či tam mám dať ľavú alebo pravú nohu :D Rozhodujem sa pre ľavú nohu, ruka naširoko doľava, prekračujem, zabalansujem na 1 nohe, ale chytím sa hneď skaly. Fuu, to bolo. Pulzy až v hlave. Postupujem doprava, obliezam už „príjemnejšiu“ hranu a vchádzam do kúta. Vyberám friend. Už ide ľahšie. Zlato kričí, že si mám do toho kút ľahnúť. Ale ako?! No, idem – ľavá noha na trenie, pravá nejako divne, držím to radšej na rukách.
Lopotím sa nahor, exponovanosť ako hovado, do toho hmla a divná poloha.. :D Vzdychám, nevládzem, lezečka sa mi zasekáva, už len posledné 3 metre. Krvopotne sa vydriapem hore. Pozriem na opačnú stranu a tam prázdno. NIEE, ja sa chcem vycapiť a odfučať sa..namiesto toho sa krčím pri kameni a sedím na 1m širokom kameni. Že vrchol. Och joj, exponovaný z oboch strán. Pištík ma rozosmieva, nevydržím to a smejem sa aj ja. :D :D Na vrchole našiel pohľadnicu so fotkou sovy. Niekto to tu zanechal ako dar. Spomínaní 3 lezci, tu neboli, bol tu však podľa Pištíkových slov jeden z nich, ktorý práve zlaňoval, no nie príliš dobre, akoby sa malo.
Sme na vrchole, pusa, úsmev a myšlienky, čo ma čaká dole. Pri doliezaní som videla šlingňu, slučky. Myslela som si, že tam je niekto, ale je to zlaňák. Pár bláznivých foto a chystáme sa dole. Preliezam úplne neistená iba dáky meter aj čosi po vrchole ku zlaňáku. Cvakám sa, úľava. Po upravení oboch lán sa pripravujem na zlanenie. Pištík ešte skúša zlaňák, či je bezpečný. Prúsik si urobím asi na 7 krát, furt sa točí. :D Idem, obraciam sa chrbtom k hlbinám a urobím krok, dva. Je to nádherné, usmejem sa na priateľa a postupujem nadol prvá. V hlave sa mi vytvoril božský raj s nádhernými záhonmi kvetín, vodopádov a lietajúcich vtáčikov.. :D O pár metrov zastavím pri zabudnutom alebo nevytrhateľnom friende a snažím sa ho vybrať jednou rukou. Trčím tam cca 10-15 min. O kúsok sa uvoľnil, ale nedá sa vybrať. Kúsok je hrdzavý. Je tam asi dlhšie. No nič, šance márne. Tak idem dole. Zlaňujem cez ďalšiu policu, hádžem lano ďalej a zas zlaňujem. Je to asi 40 – 50m zlaňák. Na zemi ostalo asi 10m lana. Polovičky sme zviazali našťastie. Urobím si svoj prvý tutový štand a spokojne si cvaknem odsedátko. Pri posledných metroch som si musela poliezť sama, aby som si na seba nezhodila kamene. Však som zaistená prúsikom. Čakám na Pištíka, ten si pospevuje a ľahko priletí, už je pri mne. Baleťák jeden. :D Balíme laná a iba sa istíme sami sebou. Idem prvá, Pištík za mnou. Je to horizontálna polica, trochu exponovaná. Je tu veľa lokrov, idem opatrne. Po chvíli sme v bezpečí. Hurááá. Podávame si ruky, pusy, nastávajú gratulácie, silno zamňaučím, až sa to na 3x ozýva. Som prešťastná, pusy rozdávam tým krásnym štítom a v srdci ich objímam! Úsmev nám ihrá a trilkuje na perách.
Pri plese Pištík zachraňuje topiaceho sa čmeliačika, je krásny. Pomaly sa otriasa, a už je živší.. Pomaly bežíme nadol, že 18:37 vlak. No musíme stiahnuť tú polhodinu. Ocitáme sa zas pri prístrešku, stihli by sme to asi len tak-tak, ale rozhodujeme najesť sa. Skoro nevidím od hladu, a tak Radler, syr, rožky a tlačenka sú na mieste. Po 20 min. schádzame, znovu sme pri jazvečíkovi, tentoraz aj pri maličkom labradorovi. Posledné kroky a sme na stanici Vyšné Hágy. Dávame si kofolu a 1 pivo napoly. Nejak sme si kúpili „zlé“ lístky, proste sled nepochopených reakcií. Tak Pištík cvaká ešte raz lístok a v Štrbskom plese trieli do stanice pre ďalšie. Stíhame, dvere sa zatvárajú za nami. Psychopatický fanúšik debilizmu sa tam správa pod úroveň, až sám rušňovodič zastane a vynadá mu. Och joj, pokračujú v blbých rozpravách ozvučujúc celý vagón.. na perách mám slovo sklapni! na takého pubertiaka..autobus má isť 20:30 žiadny nejde..no, nepríjemné..pozrieme na železničnú:nič..tak smer Poprad – 21:03, ten má ísť naisto, no nejde. 22:00, sedíme na betóne, pred zastávkou, ako nejakí stroskotanci. Keby nebolo priateľovej rodiny v Tatrách, tak sa domov nedostaneme. Rýchlik 22:38, pár ďalších príhod, a v Žiline vystupujeme o 00:19. Polospánky a strhávanie sa + budík vo vlaku, nepríjemné..berieme bicykle od nás a ešte 3km šľapeme v mikrospánku do Celulózky. Fajn, hádžem batoh na gauč, sprcha a vrháme sa obaja na smrť unavení do postele. Bol to zas výnimočný deň, ten jedinečný, čarovný a prekrásny deň, ktorý nám ostane ešte dlho v pamäti. Prekonali sme búrku, teraz hmlu. Uvidíme, čo nabudúce. Tie Tatry sú tak srdečné, tak mocné, tak mohutné, tak okúzľujúce, tak tajomné.....Som im vďačná za všetko, za veľa..To rozjímanie a ticho v Batizovskej doline nikdy nezabudnem..Teším sa na ďalšie stretnutie s nimi!! DOVIDENIA, vážené TATRY, ste v mojej duši!!!
Bc. Lucia Gašiaková a spolulezec Štefan Dobrucký
Komentáre
Zverejnenie komentára