S KRÍDLAMI SLOBODY

A je to tu znova! Priateľ Pištík a ja sme vcelku ready na náš deň. 4 hodiny spánku, ranná jazda na bicykli s lanom a nabaleným ruksakom na pleciach. Rýchlik do Štrby o 4:39 pohodlne stíhame, v partii so 4 rómami cestujeme prekvapujúco bez konfliktov. V našej cieľovej stanici si ešte príde cyklista pomaly a drzo pre svoj bicykel, jasné, musí za to meškať aj vlak. Prestupujeme na zubačku na Štrbské pleso a odtiaľ vláčikom do Vyšných Hágov. Vystupujeme!!  Cestou stretávame roztomilého a prítulného jazvečíka, pohladíme ho a kráčame ďalej. Ide sa vcelku ťažko, nenajedení a rozospatí stúpame dolinou, v prístrešku pri studničke sa kŕmime. Postupujeme priemerne, keďže na 5km je to 2:30 turistického času, teda strmák furt dohora. Po únavnom driapaní sa chodníčkom cez kosodrevinu v úplnej hmle naokolo, pri ktorých vidíme 20m od seba, sme pri Batizovskom plese. Pred ním som ešte mierne naštrbila osie hniezdo šliapnutím na balvan s dutejším otvorom. :D Našťastie žiadne bodnutia. Usadíme...

http://www.hkdirect.sk//2015/08_Pista_Tatry/index.html

http://www.hkdirect.sk//2015/09_Pista_TatranskaSelma/index.html

28.09.2014 Dnes je ten deň, kedy sa znovu chystáme uskutočniť spontánne vzniknutý plán tatranského lezenia. Je ráno, batohy zbalené, vyrážam po nočnej službe zo záchranky od kolegov na stanicu Vrútky. S priateľom sa stretávame vo vlaku, kde je chudák naložený aj mojím spacákom s karimatkou. Vcucnem sa dajak do kúpe a už šteboceme o konečne dopriatom relaxe. Vlak trochu meškal, my samozrejme, máme čas, zubačka má ísť o 19 minút. Preto nechápem, prečo nám pri okienku pani v Štrbe hovorí, aby sme utekali..jasné, potom nám to došlo. Pištík si omylom pozrel svoj lístoček o riadok nižšie.. :D A ja, že si stihnem dačo zožrať...:D Bežíme, obaja naložení lanami, sedačkou, no proste vercajgom na lezenie, našimi extra himalájskymi ťažkými topánkami so spacákmi a neviem čím všetkým po schodoch, nič príjemné, akoby ste čakali šestorčatá..stíhame a usmievame sa na seba. Jasné, vždy keď ide Dobrucký a Gašiaková, nastane pohroma –  búrka pri slnečnom počasí, náhle vzniknutá nezvyčajná u...

Strelecká veža – ĽAVÝ PILIER Ráno, 2:00.  Začíname sa prebúdzať spolu s priateľom, Štefanom Dobruckým (Pištíkom), uvedomujúc si ešte konečné dobaľovanie vecí. Batohy sa plnia lanom, matrošom a prilbami. Myšlienky nám už zalietavajú k Tatrám, má byť pekne. Čas letí, skáčeme do auta - v posádke Marek, Pištík, Ja a pre nás nový člen Jožko. Pri pohľade na naše tatranské obry sa nám krv drie z akrálnych vlásočníc tela von a mení sa na sršivú auru vyžarujúcu okolo nás – áno, je to adrenalínové nadšenie, whouuuuu :D. Príchod do Smokovca je okolo piatej ráno. Slnko pučí do nového dňa, pohráva sa so svojími žeravými lúčmi a dotýka sa výšinových krás. Šlapanie smerom na Hrebienok je už mierne otravujúce, keďže tam chodíme ako na záchod. 5 minútová prestávka, a šup hore rýchlym tempom smerom ku skalám. Po ceste skúšajú chalani ešte 1 boulder aj bordel označujúci každodenné ľudské potreby „ísť si niekam odskočiť na malú i veľkú“. Pri vodopádikoch stretávame kamzíka, hádže nám pózy...

Ahojte! Volám sa LUCIA DOBRUCKÁ . Mám 28  rokov, bývam v Žiline. Momentálne pracujem ako zdravotnícky záchranár v Martine. Som v horolezeckom klube HK Direct Bytča. Už od detstva ma mamina spolu s bratmi brala do hôr - keď sme nevládali, tak nás odvláčala na pleciach :D.  Nejak som sa stala závislou na prírode a drží ma to dodnes ;). Šport sa stal mojím chrámom. Venujem sa hlavne behu (teraz i diaľkové), cyklistike, lezeniu, nepohrdnem ani plávaním, lyžovaním, slacklinom, splavovaním.. Skúšam všehochuť. Začala som chodiť aj na preteky, začalo to nejakými 2 akciami za rok, no postupne to naberalo na kvantite. Postupom času som sa začala prihlasovať čoraz častejšie na diaľkové behy (20,50 až 100km), aby som si vychutnala krásne zákutia našich slovenských hôr. Momentálne sa mi podarilo uloviť aj pár medailí. :) Na naše potulky chodím väčšinou s manželom, rodinou a kamarátmi.  Máme radi aj extrémy - šport v daždi, snehu, víchrici, treskúcej zime i v najväčších páľ...