LETECKÁ STOVKA (107km, 3590m+) 08.03.2024 Piatok. V noci som sa balila do jednej v noci. Ráno ma budí dcérka už okolo piatej. Celý týždeň bol ťažký, navyše v utorok gastro vyšetrenie („hadica“). No jednoducho tak, ako nechcete byť pripravení na preteky. Cítim sa ako po 3 nočných a najradšej by som sa vrhla na pol dňa do perín a nič neriešila. Nedá sa. Deň sa presýpa do poobedných hodín. Cestujem vlakom okolo 16:30. V Púchove nám oznámi vlakvedúci, že niekoho zrazilo v koľajisku pri Beluši. Hodinové meškanie. Prestupujem do rýchlika, no opäť polhodina čakania. Yes, čo ešte. 😄 Volám Monike H., idú o polhodinku autom, no nakoniec sa vlak pohne. Trenčín. Pripomienky spolubežcov, načo mi je karimatka radšej nekomentujem. Prechádzam parkom, ťažký batoh a taška. Excelentne sa potknem pred skupinou tínedžerov vo svetle pouličných lámp, až stíchnu v rozhovore. Skvostné. Povzdychnem si a náladu mi zdvihne podchod meniaci farby. Waaaaau. Už s úsmevom pozerám na Sokolovňu, vlajky Dynafit
Obľúbené príspevky z tohto blogu
Ultra Kras 55 Príprava na preteky počas rodičovskej „dovolenky“ je tak trochu iná káva. Od ALS Svitu, kde som bola v zadnom voji, som si bola zabehnúť tak 2x po 10km. Inak povedané, asi jarná únava vs. obdobie spánkového deficitu s mixom rôznorodých myšlienok. V piatok, vo fáze - no fresh sadám do vlaku okolo obeda. Prestup v Košiciach do Turne nad Bodvou a okolo 18:30 už kráčam uličkami dedinky. Vhupneme do telocvične, zložíme batohy a smer registrácia a kontrola povinnej výbavy. Turniansky hrad sa kúpe v slnečných lúčoch. Opäť sa stretávam s príjemnými ľuďmi, nasleduje kvalitná večera a odchod do spacáku. Akosi som viac unavená a iba podráždene sa dívam na chlapca, ktorý si s radosťou hádže basketbalku do koša, tak polhodinku. Je to milé, ale škoda, že o deviatej večer. Tak si radšej idem umyť zuby. Večierka je o 22tej, len niekto si ešte veselo šteboce za dverami, tak zaspávam niečo po 23tej. Fajn, po 4 hodinách spánku ďalšia noc v čudu. 05:1
Malofatranských 35km
Prečo MF 33? A nie 50tku , stovku? Áno, d osť častá otázka dnes na mňa. Ľudia z ultra už dlhšie o mne nevedeli. Tak spíšem pár riadkov na ozrejmenie posledných mesiacov. Začalo to minulým rokom. :) Podarilo sa mi plánovane otehotnieť a veľmi sme sa tešili na vysnívané bábätko. Graviditu som si užívala, na záchranke som robila do marca (aj tak som sa nakazila Covidom), preto som už ďalej neriskovala a išla na PN. V októbri sa narodila malá Dianka - Božie dieťa. Pôrod sám o sebe bol taký, že..ehm. Čo som mala v pôrodnom pláne, aby nerobili, tak som dostala úplný opak. Takže toľko k tomu. Navyše prechladnutá, s 3 infúziami ATB, oxytocínom, atď. V nemocnici sme boli 8 dní, za ten čas som spala 4 hodiny dokopy. Prvé 2 týždňe som bola na ňu úplne sama. A doteraz som s ňou 5 dní sama cez týždeň do 17:00 - 18:00. Víkend s Pištíkom a mama príde občas na 2 hodinky. To je celé. Čo sa týka kondície. Po tehotenstve a pôrode bola samozrejme na bode mrazu. Postupne som šla na bicy
Komentáre
Zverejnenie komentára