Strečnianska mašľa 2025 (50km, +2985m)

Strečnianska mašľa 2025 (50km, +2985m) - Manželské rande 💕

Ideme na mašľu? Spýtala som sa zo srandy muža. Odpoveď - ja sa cítim na mašľu, no dobre 😎 . Tú odpoveď som nečakala, ale tak príjemne lahodila uchu. Takže sme sa registrovali týždeň pred pretekmi. 😇

Žiaden stres z toho, že nemáme nabehané objemy, že to bude asi trápenie, keď v tomto období sme viac menej chodili iba na turistiku s dcérkou. Pištík unavený z práce, ja z doktorov a z niekoľkomesačných bolestí, ktoré našťastie skončili pred pár týždňami. Pred mesiacom som začala opäť s pravidelným light behom, keďže som mala takmer rok pauzu - úplne. Ja len dúfam, že keď ma takto život skúša, tak verím, že toto obdobie bolo najhoršie v mojom živote a už nič také nebude.🍀

V sobotu ráno prevzala štafetu o starostlivosť dieťaťa moja mamina a my sadáme do auta smer Strečno, futbalové ihrisko Radinové. Moc sme samozrejme nespali 😆, ale na nálade nám to neubralo. Prichádzame na štart - zas tie pocity, tá atmosféra, tie známe tváre, úsmevy, pozdravy. Cítime v žilách, že ten deň bude parádny. Posledné sekundy, dáme si pusu. 07:00 štart! Vyrážame pomalým poklusom niekde za polovicou druhej časti hlúčiku bežcov. I keď ma trhá ísť rýchlejšie a v popredí, čakám na Pištíka a bežíme mierne. Nedá sa dlho vydržať a Pištíka nechám teda vykecať sa s bežcami, čo ho dlho nevideli 😁. Ja neviem bežať pomaly, čo už 😏. Odbehnem trošku dopredu, stále na seba vidíme. Ide sa mi obstojne, zmena trasy vedie cez rozprávkový les a čarovnými lúkami zaliatymi rannými lúčmi. Nadýchnem sa hlbšie a usmejem sa. Vitaj späť v hre, duša spieva.💖

Nechám tú rýchlosť a tempo svojmu telu, nech si beží svoje. Po žltej bežíme okolo chaty Fatranka a chvíľku po zelenej, kde ma obieha Vanda. Príjemný pokec a bežíme smer dolina Kúr. Jedna báseň, ľahký vánok a ranným slnkom osvietená tvár. Práve, keď chcem zrýchliť, telo mi vyšle signál a ja skrotnem ako baránok. Éj, Lucy, pohoda, klídek, užívaj si to, neprepaľuj.

💝

Prvá občerstvovačka. Melón, pomaranč, hroznový cukor, mg tablety, soľné tablety, Budiš minerálka. Beriem si aj malú ovocnú tyčinku (ak ju nezjem, donesiem aspoň Dianke, lebo má pekný obal 😍). Pištík ma dobieha a to je pocit. Akoby Vám pichli infúzku. Ideme chvíľku spolu, podporujeme sa. Dohodli sme sa, že keď jeden bude vládať viac, pôjdeme si vlastným tempom. Pištík to vidí a usmieva sa. Aj on si to užíva 💘. A zas to vyšlo tak, že odbieham - zas ja 😃. Nie, neprepaľujem to, neponáhľam sa, iba sa mi dobre beží po tak dlhom čase a nechávam to iba plynúť. Dokonca fotím v prudších stúpaniach. Majku obieham, chúďa trápi sa z alergiou, ale i napriek tomu maká riadne. Modrou značkou bežíme na Priehyb. Pestrofarebné rajské kvetinové záhrady ako vo sne. 🌺

Beh sa zmenil na rýchly rytmický pohyb zo silným zatínaním paličiek do zeme . Ako vojaci. Nechcite vedieť tepovky. Vychádzame z lesa a hrebeň sa vynára. Kúsok pod sedlom Priehyb vidíme trus od medveďa, tak zavtipkujem, že koník to asi nebol. 😁 A pite vodu ľudia, more. 😎 Akosi to stúpanie trvá dlhšie, no nakoniec sa ocitáme v 1462m a pokračujeme po červenej smer Stratenec. Nechám telu čas a spomalím zámerne, predsalen sa nechcem rozbiť hneď na prvých pretekoch po dlhom čase. Aj vy v tej časti Malej Fatry lietate? 😊 Ja mysľou určite aj snívam, no pár bežcov lieta doslova. Tým pádom aj padá - priamo pred našimi očami. Krvavé lakte, odreté zadky, a v ich mysliach no do p.....rdele. 😈 Otázky typu, si OK, sú pre nich zbytočné 😆. Ultrabeh predsa nie je herectvo ako "zranenia" pri hraní futbalu. Technické časti v rýchlejšom tempe vyzvŕtajú aj nás. S Pištíkom a skupinkou bežíme na vrchol Suchého.

Ide to plynule. 5 minút prestávka, Pištík sa občerství a dáva si pauzu. Ja ju nepotrebujem a púšťam si to dole s hudbou v ušiach smer chata pod Suchým. Akoby ma niekto vypol z nabíjačky. Nabitá energiou sa snažím trošku vybiť v prudkých zbehoch. Je to sen, lietať s ľahkosťou po lesných chodníčkoch a usmievať sa pri každom dopade. Pri výbehu z lesa zbadám Tinu učupenú s foťákom. Emócia stúpa, nemám ani slov. To je tak nádherný pocit , keď sa človek netrápi na pretekoch. Pár zakopnutí a prudší zbeh k chate. Letmým pohľadom zachytím málo ľudí na lavičkách vonku. Dopĺňam camelback, dalšie mg a soľné tbl, pomaranče. Objaví sa Pištík, že nabúral do stromu. Škodová udalosť našťastie nevznikla 😁. Každý ma svoj flow a obom nám to vyhovuje. Ideál.

Vyrážam červenou značkou cez Plešel, nádherná sínusoidná zvážnica ladí s rytmom hudby v mojich ušiach. Zastavím a fotím si nádherné ružové kvetiny. Vôbec mi nevadí, že ma pár bežcov obehne. Dnes si to užívam. Je to ako veľká párty rozmiestnená po kopcoch. Zábava nemusí byť vždy iba s alkoholom, že? Vyskúšajte si na pretekoch urobiť srandu aj zo seba a uvidíte, že budete mať skvelú náladu. Aj ľudia okolo. 😊 Kúsok nad STARHRADOM dobieham jedného bežca. Evidentne má problém s členkom. Pristavujem, či nepotrebuje obväz. Údajne je v pohode a dokráča do Strečna. No ako myslíš, človeče. Pri studničke si oblievam tvár a vlasy. Zasyčí a bežím v automatickom pokluse do Strečna. Začína piecť. Na týchto dlhších behoch milujem, že niekedy bežíte úplne sami, niekedy s 2 bežcami a inokedy s 10mi naraz. A to sa mení dookola a rôznorodo.

Strečno, lávka - občerstvovačka. Ach, milujem. Vývar a iné dobroty padnú veľmi vhod. Drahý prichádza po pár minútach. Dáme si pusu.👄 Zatiaľ sme obaja v pohode. Na to, že moc nebeháme, až moc.😌 Asi tie turistiky. Vidíme 25károv prebiehať okolo. Tí už to majú za pár do cieľa. Nás čaká ešte len to "najhoršie". Poďakujem za obživu a kráčam v ústrety stúpaniu na Rakytie po červenej. Chvíľku bežím, no pulzy sa nevedia skompenzovať s nastúpanými metrami, tak to nechám tak a vykráčam to. Nikomu nie je do reči, niet divu. Ou jé, mne to slnko švihlo pekne na hlavu, keďže si to utrpenie v stúpaní, teple a sparne užívam. Až tak, že chytám tanečný vibe..💃

Rakytie a nekonečné tiahle zvážnice a zákruty s nádhernými výhľadmi na žilinskú kotlinu. Kúsok pod sedlom Javorina stretávam skupinku turistov s malým dievčatkom. Nedá mi to a obetujem jej tú pestrofarebnú tyčinku z K1, zaslúži si ju za ten výkon. Zakývam im a idem ďalej. Ďalšia kontrolná stanica - akí ste všetci pekní v tom oranžovom! 😊 Keďže Pištík si nechal elektrolyty v batohu a mne došli, tak si dávam ionťák. Ešte srandujem, že pôjdem za pár sekúnd za prvý strom. Prvé záchvevy už cítim na Saračníkoch (momentálne by som to premenovala na sračníky). Z môjho brucha je orchester, zdulo ma ako vzducholoď. Ten ionťák bol pre mňa jed. Ach, to si odtrpíš zas Lucia. Tempo sa mi výrazne spomalí. Mysľou sa to snažím prebiť, no nedarí sa to. 2x odbieham na WC. Teplo, športová aktivita a strata tekutín a minerálov v priamom prenose. Šiltovka doma mi pomôže teda. Obyčajná voda sa v mojom tele správa ako goa´uld. Fasa, priehriatie začína. Rýchlo prebehnúť - Rázsošná, Úplaz.

Konečne v sedle Okopy pri dele občerstvovačka s vodou. Dávam 2 poháre Budišky a strečujem na vrchole Minčola. Máš kŕče? Pýta sa ma jeden bežec. Nie, iba mi chýbajú nabehané objemy (okrem iného). Že nie som sama. 😁 Postupne zbieham po modrej a začnem kecať s okolobežiacim, no opäť musím odbehnuť do kríkov. Áaaa, kríza a utrpenie. :D A tak dobre sa šlo, nebyť toho ionťáku. Horná roveň, dostanem facku z tepla a vyrazí mi dych stojaci vzduch, až trochu zalapám po dychu. Namiesto koreňov a konárikov vidím všade samé hady stočené a zo stromu zhrbeného medveďa, OMG. 😀 Nad vlekom podávam tekuté MG bežcovi, ale nepotrebuje ho. Ževraj koleno hapruje.

💞 Chaty pod Holým dielom - tú prebiehajúcu akciu pre ľudí počuť riadne vysoko v lesoch. Priamo nadol, začína ma motať a myseľ je trochu otupená. Telo kričí spomaľ, no myseľ odpovedá - ťahám ťa z týchto sračiek čo najskôr dole. Len dole je teplejšie, akurát UV je slabšie. Oblievam sa v potoku, chvíľková radosť. Pretieram si oči, lebo už mi došla voda. Milujem teplo a aj som zvyknutá na väčšie teploty, no dnes ma to akosi žerie zaživa. Cítim sa ako sušené mäso.

Yes, Višňové a občerstvovačka. Vykúpenie z pekelnej horúčavy v mojom tele. Zvalím sa na zem a doslova žeriem melón. Ladím si pulzy aj hlavu na ďalšie kilometre. Prichádza bežec z krvavou šiltovkou. Spadol si, si v pohode? Všimnú si to aj na občertvovačke a hneď sa spomína sanitka, nemocnica. A on: čo idete na mňa s takými rečami 8km pred cieľom? Rozosmeje ma to a začínam tiež zľahčovať. Máš to štýlové, vieš - ako lávu. 😆 Je lucídny viac ako ja, zreničky izo, orientačne nadpriemer. Ok, v pohode. 12 MG tabletka vo mne a poračujem smer Stráňavy. Dať prednosť traktoru a opäť sa naladiť na beh. Kúsok od obce chytám kvalitný kŕč do pravej nohy. Bežím cez neho a robím chybu. Do kelu, tu hádam nekončím. Idem krokom chvíľu a zbadám 2 ženy s hadicou v ruke. Ovlažím sa okamžite a vylejem si na hlavu pohár vody. Pokračujem však rýchlym krokom, nech to prejde. Elektrolyty nemám ako doplniť, už iba akosi vydržať. Na trati si dali záležať a vykosenými časťami si to užívame smer Kojšová.

Ide to celkom, teplo si však vyberá svoju daň. Pod Kojšovským budzogáňom si musím opäť zladiť pulzy s dychom. Pár čupnutí a pár vydýchaní a zbieham - sedlo pod Kojšovou, Havran. Špičák - vyhliadka - kontrola, už sa moc nezdržiavam a bežím nadol. Posledný asfaltový úsek idem štýlom - tempomat. Cieľ, odznak mašle a príjemné pokecy. Pištík dobieha asi 25 minút po mne. Nádhera! 💓 Sme šťastní. Stihla som ešte masáž a odporúčam všetkými 10mi 😍 (bolí to, áno - pri výdychu menej 😆). Ani sa nám nechce ísť domov, ale teším sa na dcérku.💕 Takéto podujatie nám neskutočne chýbalo. Ďakujeme moc, ľudkovia a vidíme sa dúfam čoskoro opäť niekde na horách!💗