Ultra Kras 55 Príprava na preteky počas rodičovskej „dovolenky“ je tak trochu iná káva. Od ALS Svitu, kde som bola v zadnom voji, som si bola zabehnúť tak 2x po 10km. Inak povedané, asi jarná únava vs. obdobie spánkového deficitu s mixom rôznorodých myšlienok. V piatok, vo fáze - no fresh sadám do vlaku okolo obeda. Prestup v Košiciach do Turne nad Bodvou a okolo 18:30 už kráčam uličkami dedinky. Vhupneme do telocvične, zložíme batohy a smer registrácia a kontrola povinnej výbavy. Turniansky hrad sa kúpe v slnečných lúčoch. Opäť sa stretávam s príjemnými ľuďmi, nasleduje kvalitná večera a odchod do spacáku. Akosi som viac unavená a iba podráždene sa dívam na chlapca, ktorý si s radosťou hádže basketbalku do koša, tak polhodinku. Je to milé, ale škoda, že o deviatej večer. Tak si radšej idem umyť zuby. Večierka je o 22tej, len niekto si ešte veselo šteboce za dverami, tak zaspávam niečo po 23tej. Fajn,...
Obľúbené príspevky z tohto blogu
MALOFATRANSKÝ EXTRÉM 180km, +10 000m.
MALOFATRANSKÝ EXTRÉM! 180km, + 10 000m. (! životné preteky !) Ubehli akurát dva týždne od Hriňovskej stovky (124km, +5200m.) a opäť sa chystám na ďalšiu akciu, no tentoraz na najnáročnejšie preteky na Slovensku s poriadnymi parametrami. Ešte v utorok som si bola „vybehnúť na Terynku“ odovzdať fixačnú dlahu, no nejak som sa pozabudla rozjímajúc pri plese, tak som trielila až do Starého Smokovca plnou parou nadol, aby som stihla vlak. Na stanici mi mysľou preblyskovali myšlienky typu: ty ťava, to si nemohla ísť normálne ako človek – turista? --- Áno ten zbeh bol krásny a dynamický, ale trochu si to prehnala... --- Pomstia sa mi nohy za tatranské rozčarovanie? Hádam nie, nechaj to plávať.. :D Je piatok, 28. júna 2019. Kompletne zbalená cestujem s Pištíkom do Terchovej. Po úspešnej registrácii si zamlsáme na zmrzline, neskôr na večeri. Hodiny plynú, veci na preteky mám už roztriedené, úžasný Pištík mi aplikuje rituálnu masáž nôh a ja, s hudbou v ušiach, si ju ...
LETECKÁ STOVKA (107km, 3590m+) 08.03.2024 Piatok. V noci som sa balila do jednej v noci. Ráno ma budí dcérka už okolo piatej. Celý týždeň bol ťažký, navyše v utorok gastro vyšetrenie („hadica“). No jednoducho tak, ako nechcete byť pripravení na preteky. Cítim sa ako po 3 nočných a najradšej by som sa vrhla na pol dňa do perín a nič neriešila. Nedá sa. Deň sa presýpa do poobedných hodín. Cestujem vlakom okolo 16:30. V Púchove nám oznámi vlakvedúci, že niekoho zrazilo v koľajisku pri Beluši. Hodinové meškanie. Prestupujem do rýchlika, no opäť polhodina čakania. Yes, čo ešte. 😄 Volám Monike H., idú o polhodinku autom, no nakoniec sa vlak pohne. Trenčín. Pripomienky spolubežcov, načo mi je karimatka radšej nekomentujem. Prechádzam parkom, ťažký batoh a taška. Excelentne sa potknem pred skupinou tínedžerov vo svetle pouličných lámp, až stíchnu v rozhovore. Skvostné. Povzdychnem si a náladu mi zdvihne podchod meniaci farby. Waaaaau. Už s úsmevom pozerám na Sokolo...
Komentáre
Zverejnenie komentára