S KRÍDLAMI SLOBODY

Čarovné lezenie cez Dračí hrebeň             Je 22. júl 2020 – 03:40 - ranný budík do Tatier. Po krátkej ceste bicyklom na stanicu nasadáme s Pištíkom na rýchlik a v Štrbe prestupujeme na autobus (náhrada zubačky) smer Štrbské pleso. Konečne sme sa dočkali a spoločne kráčame v ústrety tatranskému lezeniu.   Po červenej značke sa dostávame na Popradské pleso. Usmievam sa, mimovoľne hladím kôru stromov, dotýkam sa končekmi prstov skál navôkol a vnímam energizujúcu harmóniu tatranskej prírody. V závere lesa sa vynára Ostrva zahalená do prevaľujúcich sa chmárových obláčkov. Slnko nám zažiari do tváre a zrak mi padne na fialové zvončeky na kraji chodníka. Mihotajú sa vo vánku. Horské ticho prerušuje iba trilkot vtáčikov a šum potoka. Odbočujeme do Zlomiskovej doliny. Ide sa nám celkom dobre. Pár preskočených balvanov, pár „stúpancov“ do močarín a sme pod nástupom. Stúpame strmo cez obrovské balvany a strmé trávy. Banán, mandarínky, hydratácia. Sedáky, prilby, lezecký materiál

PONITRIANSKA 100 (13.09. - 14.09.2019) (105km, +3920m. - cez pohorie Vtáčnik a Tribeč)                 Je piatok trinásteho – Pištík má narodeniny a spoločne dnes cestujeme smer Handlová. Oslavovali sme štvrtok večer spoločne s rodinkou, tak si užívame hladký priebeh dňa. Cítim sa trošku nervózne, po trojtýždňovej pauze od behu s týždňovým užívaním antibiotík,  vysadených v utorok, mi myšlienky padajú do tmavých hlbín. Príčina: prechodená chrípka so zápalom priedušiek v práci, prepracovanosť a málo voľna..čo už, nejako bude, nie? :D               Nálada stúpa, keď si konečne spoločne šteboceme v autobuse. Medzizastávka je v Prievidzi – čakáme na druhý autobus. Príde o pár minútiek neskôr – medzinárodná linka. Navigácia ho poobtáča na kruhovom objazde a po 2 minútach sme opäť na autobusovej stanici.. :D Šofér to však uhrá a vezieme sa druhýkrát už správnym smerom. Handlová – konečne nám dopne, kde sme – jasné, štart Ultrapunku! Rýchla registrácia, pozdravenie bežeckýc

MALOFATRANSKÝ EXTRÉM!   180km, + 10 000m.  (! životné preteky !) Ubehli akurát dva týždne od Hriňovskej stovky (124km, +5200m.) a opäť sa chystám na ďalšiu akciu, no tentoraz na najnáročnejšie preteky na Slovensku s poriadnymi parametrami. Ešte v utorok som si bola „vybehnúť na Terynku“ odovzdať fixačnú dlahu, no nejak som sa pozabudla rozjímajúc pri plese, tak som trielila až do Starého Smokovca plnou parou nadol, aby som stihla vlak. Na stanici mi mysľou preblyskovali myšlienky typu: ty ťava, to si nemohla ísť normálne ako človek – turista? --- Áno ten zbeh bol krásny a dynamický, ale trochu si to prehnala... --- Pomstia sa mi nohy za tatranské rozčarovanie? Hádam nie, nechaj to plávať.. :D Je piatok, 28. júna 2019. Kompletne zbalená cestujem s Pištíkom do Terchovej. Po úspešnej registrácii si zamlsáme na zmrzline, neskôr na večeri. Hodiny plynú, veci na preteky mám už roztriedené, úžasný Pištík mi aplikuje rituálnu masáž nôh a ja, s hudbou v ušiach, si ju blažene u

TROPICAL RUN - Hriňovská „stovka“ 124km (+5200m) 15.06.2019 -16.06.2019 Opäť sa balím na bežeckú víkendovku, v pohoriach Veporských a Stolických vrchov . Konečne prvá stovka v tomto roku, keďže transylvániu skrátili o 30km. :D  Vyrážam aj s Pištíkom (po vybavení dočasnej zmeny adresy) a od šťastia som celá bez seba. Konečne spolu, niekde, kde to ešte nepoznáme. Piatkové cestovanie je vždy kruté – prvotný MHD spoj (Pištík zisťuje, že by sa mu zišla aj druhá francúzska barla :D),  20minútové meškanie vlaku na stanici v Žiline a 2hodinová jazda s nervóznymi a upotenými občanmi smer Zvolen. Odtiaľ už len pár kilometrov autobusom do Hriňovej a vystupujeme na podpolianskom námestí, kde aj štartujeme. Prvý pohľad mi padne na sochu hrajúcu na fujare a farebne osvietené fontánky. Monika Halúsková s Peťom si už vychutnávajú podvečernú zmrzlinu. Keďže prichádzame cca o 20:30, zamierime si to priamo do miestnej pizzerie. Pevne verím, že si dám všetko okrem pizze. Moje prianie s