Tatranská šelma ULTRA 2016

Tatranská šelma ultra 2016 (55km, 3100m+)

Piatok ráno, skončila mi nočná služba, ktorá dokonale vyšla – 0 výjazdov. :) Po 2 hodinách dodatočného ranného spánku spokojná začínam s úsmevom baliť veci na zajtrajšie preteky. S Pištíkom sme už prihlásení dlhšie, tak na štartovacej listine svieti ešte priezvisko Gašiaková :). Hodiny plynú, Pištík prichádza z roboty a už vyrážame k autu za Dankou a Vladkom. Cesta nám rýchlo ubieha a zrazu sme v Ždiari, ožiarenom poslednými lúčmi zapadajúceho slnka..

Všetci štyria kráčame rezkým krokom zaregistrovať sa. Prebieha úspešne – ja s Dankou si dávame tatranský čaj, asi 52ku marhuľovú :D Pištík štamprlík tvrdého „šerpu“ a Vladko tiež tvrdý tatraňák.. preberáme si tričká a štartovacie balíčky, atmosféra je príjemná. V prezuvkách vkročíme do telocvične, kde si chystáme spacáky, karimatky, vankúše, žrádielko, štartovné čísla, camelbacky. Konečne ideme na večeru do starej známej, obľúbenej reštaurácie – penne s lososom, strapačky, encián, bryndzové pirôžky skáču do lačných žalúdkov.. :D o 21:20 je prezentovaný Matúšom Vnenčákom krátky výklad trate a o 23:00 sa zhasínajú svetlá. Zatváram oči a je mi fajn, zatiaľ žiaden stres, zakutraní do spacákov zaspávame. 

Budíček 05:09..každý lomozí, chystá sa, umýva zuby, stravuje sa, balí tyčinky, naťahuje sa do bežeckých overalov :D ..3 Autobusíky už naskladané na ceste nás berú zo Ždiaru na štart do Troch studničiek, cesta trvá 50 minút, ešte si naladím mp3 a rozjašená počúvam hudbu. Na štarte posledné WC, foto na štarte, potrasenie rúk a posledné sekundy do štartu..

 

08:00 bežíme! Bežíme 2 sekundy a dav zastavuje :D Je to masovka v úvode, každý sa tlačí na úzkom rozjazde :D Pištík vystreľuje dopredu, snažím sa nájsť si pozíciu trochu viac vpredu, aby som nebola brzdená..celkom sa mi to darí, postupne obiehavam bežcov, dvoch, jedného, troch..okolo Jamského plesa obehnem štyroch bežcov. Asi 10 minút od štrbského plesa obehnem jednu dvojicu muža a ženu, preskakujem kamene, korene a vychutnávam si zatiaľ dobrý štart. Zrazu zbadám vozidlo horskej záchrannej služby - vysmiati horskáči mi ešte zvýraznia dobrú náladu, nadšené „ahojte“ a už tielim na 1 OKS Štrbské pleso. Hádžem do seba ionťák, tľapnem Pištíka po chrbte, dáme si pusu a vyrážam ďalej. Míňam fotografa a povzbudzujúcih ľudí, smerom na Popradské pleso ma obieha tá žena, ktorú som obehla :D Ešte neviem, že je to Peťa :) Raz jedna, raz druhá poskakujeme chodníčkom okolo turistov, na Popradskom Peťa zastaví a ja prebehnem okolo chaty, chcem mať Ostrvu za sebou, míňam jedného pretekára..prichádza stupák a z behu prejdem do rýchleho kroku, dávam si dve tabletky hroznového cukru s príchuťou jahody a zapíjam to čistou vodou s troškou medu. Pištík ma obiehava a po čase Peťa, som rada, že sa naťahujeme, aspoň makám do kopca.. :D Predo mnou ide pretekár v oranžovom tričku s čiernou pokrývkou hlavy, ktorý vyhovuje môjmu tempu, pýta sa ma, či ma pustí, chvíľami sa obiehame..asi v ¾ Ostrvy predbieham Alenku Slanú, čo ma trochu šokuje, asi nemá svoj deň. Pozdravím ju a vybieham do sedla v ústrety ďalšiemu fotografovi, netvárim sa 2 x úžasne :D stále pociťujem smäd a cucám z hydrovaku..Traverzujúci chodník smerom na batizovské pleso prebiehame, som stále za mojím vyhovujúcim pretekárom, keď mi zrazu podvrtne pravým členkom a takmer skončím na zemi, vykĺzne i oplzlá nadávka a ten parťák predo mnou sa pýta, či je noha v pohode, ja že hej a bežíme ďalej..cestou k Sliezkemu domu mi ešte raz zvrtne pravou nohou a s výkrikom tvrdo dopadnem na ruky a pravý bok, udrúc sa o kamene.. chvalabohu nič zlomené ani krvavé, parťák poznamená - pomaly..ja sa snažím, ale moja noha ma v tomto smere neposlúcha (starší úraz – obojstranné natrhnutie šliach na pravom priehlavku v dôsledku narazenia na skalách)..už 20 minút pred Sliezkym začínam pociťovať hlad, NIEE! :D 

 

Bojujem, slnko páli, praží a začínam vidieť nejak temne, trochu sa mi točí hlava, ale idem dopredu. Hovorím si, že na sliezkom sa musím najesť..konečne Sliezky dom! Stretám Pištíka i Peťu, hádžem do seba vodu, ioňťák, kofolu i Birrel, chlieb s džemom, banán, magnézium..Jeden zo záchranárov mi podáva mastičku na kĺby, tak si natieram obe kolená a aj Pištík :D Spoločne vybiehame smer Hrebienok, odgrgávajúc z piva, bože hrôza :D lepia sa mi prsty z mastiaceho gélu a slnko stále páli..bežíme a stále bežíme, chvíľami sa potknem, chvíľami sa zachytím o korene, kvôli diere na jednej z mojich topánok :D – Pištík sa ich pokúšal prelepiť pred štartom, ale nevydržalo :D Doprdelujem, dokristujem a obieham turistov. Reči typu pozeraj pod nohy a holka, načo je dobrý ten beh, si nevšímam, pretože viem, že to nie sú ľudia, ktorí chodia často do prírody a našťastie týchto mestských ľudí je tentokrát málo, ostatní ľudia fandia, pokrikujú, odskakujú, povzbudzujú, deti tlieskajú a ja sa usmievam, už vidím značku Hrebienok 15 minút, zakopnem a spravím dlhší krok, asi meter 30 a spadnú mi okuliare, to ma rozhodí, prejdem do kroku a zopárkrát  sa nadýchnem, ok, znovu sa rozbiehavam a už som na tretej OKS – Hrebienok! Peťa mi hovorí, že jej dávam zabrať a Pištík sa vyjavene díva, že som už tam :D Voda, ioňťák, 2 minúty výdych a bežím okolo davu ľudí, tlieskajúcich ľudí, sediacich na terasách.. s Pištíkom spoločne bežíme smer Zamkovského a odbočka smer Skalnaté pleso, hádžem si ruky do potoka a vylievam si vodu na vlasy a tvár, úľava, pretekár za mnou urobí to isté. Prechádzam znovu do rýchleho kroku, treba šetriť sily. Znovu dobieham „parťáka v oranžovom“, ktorému dávam vedieť, že som to zas ja, mojím super potknutím, och Bože :D

Skalnaté pleso – 2 chlapi sedia na lavičke a hovoria - „aha, to je ona, tá druhá žena!“ WTF? Ako vedia, potom mi dochádza, že priebežné výsledky sú online, asi 7 ľudí sedí s nohami vo vzduchu pri chate a sleduje, ako dychčím do kopca nahor, jedna žena zhíkne fííha, a už dokonca preteku počúvam – druhá žena, second woman, a neviem ešte po akom, idem ako v tranze, neviem, či som druhá, tretia, štvrtá, alebo fakt druhá :D Za skalnatým sedí Pištík na kameni a usmieva sa, zamrnčí, zamňaučí – ja takisto :D Poviem mu, že idem ďalej a on to chápe..pretekár predo mnou sa obzrie a usmeje sa, prehodíme zopár slov, podávam mu 2 tbl hroznového cukru. Ja si dávam tiež a zapíjam to ioňtákom..nohami mi trasie, ale stále nemám krízu, obiehavame turistov, púšťajú nás, stále sa to opakuje, som pod Svišťovkou a dokráčam do sedla..odtiaľ sa rozbehnem nadol a už vidím Brnčálku :) Pár krát sa zas potknem :D Prebiehavam zrazu okolo reťazí dosť samovražedne a stále bežím, ocitám sa na chate pri Zelenom plese, na občerstvovačke mi hovoria, že Peťa je 4 minúty predo mnou a ak sa posnažím, tak ju obehnem. Nemyslím na to, vychutnávam si konečne banán, pomaranč, vodu, ioňťák, piškótu, kofolu, magnézium, proteinovú tyčinku, prežúvam a hlcem vodu, už len do cieľa sa dostať..nadýchnem sa, kričím ahojte a vyrážam, trošku sa odrbkám pri chate a trafím sa vedľa chodníka, kde mi jedna žena kriči a smeje sa, aby som bežala doľava, ja s úškrnom poznamenám, že sa ešte stratím na konci :D

 Už vybehnem správnym smerom znova na červenú značku, ide sa mi fantasticky, stále na počudovanie..dám sa do behu, dvaja za mnou tiež, spomalím do kroku, tí dvaja za mnou tiež :D :D okolo Bieleho plesa spomínam na Pištovho kamaráta, na ktorého sme mali myslieť :D Už vidím Kopské sedlo a Peťu, ktorá sa stráca.. 

Vybieham do Širokého sedla, už ma začínajú bolieť nohy, ale psychicky som na tom dobre, silno odfukujem, povzdychnem si, aby ma to tak nebolelo a konečne Široké sedlo!! Usmejem sa, som šťastná, pijem tekuté magnézium, polovičku sa mi podarí vyliať :D stretávam fotografov a hor sa na posledný zbeh! :) Je to o trošku horšie ako minulý rok so zbehom, ale bežím. Po 10 minútach sa ocitám na klzkých kameňoch a koreňoch, blate, 2x ma hodí drsne o zem a vykríknem, v 1 sekundu už myslím, že som skončila, pozbieram sa a mám všetko pohromade, nič zlomené, iba ruku som si rozťala na dvoch miestach, krv sa mieša z hlinou, no nevnímam to, je to 1cm tržná rana, nič vážne, ešteže som si hlavu neudrela :D V polovičke čľapnem ľavou nohou do potoka a do dlaní si naberám vodu vedľa turistu. 3x takú dľaňovozberovú vodu hodím do seba, nevládzem povedať ani prepáčte, dobrý deň, ďakujem, iba kývnem hlavou a rukou a bežím ďalej, podporujem psychiku myslením na cieľ a bazénik..:D   

Ešte párkrát spadnem a potknem sa :D A už prebiehavam prvý mostík, konečne sa to vyrovnáva, hrajú vo mne pocity šťastia, jeden muž so psom mi hovorí, že na prvú mám 2 minúty a môžem ju obehnúť, ja mu odpovedám, že mne nejde o obehnutie, ale dobehnutie do cieľa! :D Vychutnávam si posledné metre, nikto za mnou, nikto predo mnou..prvé domčeky, posledných troch turisotv stretám, uhýbajú sa mi obdivne a mlčky na pravý kraj cesty..počujem za sebou zvuk paličiek, obzriem sa asi 4x a nikto nikde? To čo? Bežím a vybiehavam na asflatku, konečne! Spomaľujem, tvrdý podklad ma doráža, ale bežím, znova zvuk paličiek a kroky, obzriem sa ešte 2x a nikto! Halucinácie? :D Už sa tým nezaoberám a vidím križovatku a autá, na srdci ma príjemne zahreje, na konci kráča tehotná žena, vodiac malú dcérku, so zvoncom v pravej ruke začne pomaly hýbať a zrazu ním prudko zalomcuje, usmeje sa na mňa, zachytím jej pohľad a úsmev opätujem, zvuk zvonca mi preniká do duše a rozvíri všetky pozitívne naladené pocity a radosť z bytia, prírody, behu, slobody, myšlienkami prúdi tok nadšenia a spokojnosti..

Prebieham cez vozovku a bežím posledné metre do kopca, ľudia sediaci vonku pred reštauráciou a domami začínajú pomaly tlieskať – POOOOMAAAAAALYYYYYYYYY – tlieskanie sa rytmicky zrýchľuje, podporujú ma krikom a zvolaniami..cítim z toho zimomriavky, sú to neskutočné pocity. :)

Sediaci pretekár tlieska i ležiaci pretekár na asfalte tlieska..nič nehovorím, iba bežím a usmievam sa..už iba 20 metrov..10metrov..zrazu počujem strašne silné tlieskanie, ideš, poď, LUCIAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA! :D a reeeeeev!! To ma nakopne a posledný kopček vybehnem vedľa schodíkov, úsmev sa vyčarí, dvíham obe ruky, pozriem do zeme, zatvorím, otvorím oči a prebieham cieľovou oponou.. Posledný 4tý krát si odpípnem čip a hádžem sa na zem, Peťo Habánek mi podáva Birrel pomelo grep..Vladko Alexandrov ma chváli do výšin, Peťa mi gratuluje, vzájomne sa obidve obdivne chválime..som šťastná, dokázala som to, vôbec som nečakala také umiestnenie..zľava kamera, sprava fotograf, či naopak? :D..

Pištík po 2 minútach dobieha, radostne skríknem BOBOOOOOOO!!, tlieskam ako o dušu, odpípne si čip a hádžem sa mu okolo krku, fotograf fotí, zaostrí objektív a cvak, naše objatie v cieli je zväčnené naveky vekof..ľaháme si na plagáty, vyzúvame sa, rozpúšťam si vlasy, ležíme..a ležímeeee..stále ležíme :D moje prvé vstávanie z trávy nevychádza a dostávam kŕč do ľavého stehna, padám naspäť, no podarí sa mi to po chvíli a ideme smer sprcha, s Peťou sa dáme do reči, je to super natural baba, ktorá mi úplne sadla. Vychutnávame si teplý prúd vody, nechce sa nám zo sprchy..čisté suché veci a človek je ako znovuzrodený.. :D Čakáme na Vladka a Danku, dúfajúc, že sú v poriadku. Strašne hladní už to nevydržíme a ideme sa najesť, jedlo už hotové, stoly rezervované pre nás všetkých - pretekárov, pollitrový chladený Radler k obedo- večeri..čo viac si človek môže priať :D Nevládzem ani jesť, nohy ma bolia a hlavne ľavá päta, na ktorej mám krvavý otlak, chodím ako káčer :D :D 

 

Vraciame sa na cieľ, povzbudzujeme dobiehavajúcich pretekárov, zrazu prebehne cieľom Vladko, zvládol to, potrasiem mu rukou, super!!! Vidno únavu, ale aj spokojnosť, že už má po tom všeckom..na Danku stále čakáme, a už ju aj zbadám.. Dankaaaaaaa!!!! Tlieskame jej, Pištíka objíme a podlomia sa jej nohy, visí :D je šťastná, že to dokázala, objímem a vystískam ju silno, som rada, že to zvládla..:) tešíme sa spoločne :) a už si vychutnávame popretekové udalosti...... - 

každý sprchu, jedlo, oddych, spacák, vyhlasujú sa výsledky a ja ako vo sne stojím na  víťaznom drievku s číslom 2 – 55km za nami s 3126m prevýšením a skvelými zážitkami, ktoré nám nik nezoberie.. 

Najkrajšie pocity! Spolu s Peťou sme trhli minuloročný ženský rekord trate, potraseme si rukou spoločne i s treťou žienkou Marínou a radostne odchádzame s taškami k svojim známym..je skvelá atmosféra, ešte dobiehavajú bežci, nasleduje veeeečera a afterpárty, na ktorú už nemáme síl, spíme po 2krát v telocvični, zobúdzam sa v noci na bolesti celého tela, prevaľujem sa asi do 01:30..konečne zaspávam..ráno sa znovu ocitá mesiac pri vrcholkoch Havrana a Ždiarskej vidly, takisto, ako v deň preteku..nádherná scenéria..magické štartovné číslo 33 mi prinieslo úspech, skvelý deň, úžasný pretek, bytie so super partiou, super ľuďmi vo fantastickej atmosfére a malebnom prostredí. SOM prešťastná, že som to všetko mohla prežívať, ďakujem každému, kto sa podieľal a bol súčasťou tohto čarovného preteku. Za všetko všetkému patrí veľké ĎAKUJEM!!! A NA ROK ZNOVA! :) :) :) Juchú, mám vás rada! :) Lucia